18.7.2026 (SITA.sk) – Po 17. novembri 1989 sa zásadne zmenili krajiny východnej Európy, zatiaľ čo Rakúsko zostalo nezmenené.
Vyšehradská štvorka mala od svojho vzniku iba dve obdobia, keď krajiny strednej Európy spájal spoločný záujem. Tvrdí to bývalý prezident a premiér Českej republiky Václav Klaus. Podľa jeho slov sa po 17. novembri 1989 zásadne zmenili krajiny východnej Európy, zatiaľ čo Rakúsko zostalo nezmenené. Tvrdí, že západné krajiny síce vítali bývalé komunistické štáty medzi seba, zároveň im však podľa neho komplikovali hospodárske vzťahy.
Posilnenie ekonomickej spolupráce
„Mali plno siláckych rečí, ako nám tlieskajú za to, že sme trpeli za komunizmu a ako nás vítajú vás medzi nimi. Ale robili všetko možné, aby nám skomplikovali život. Zablokovali akékoľvek ekonomické vzťahy, nechceli od nás vôbec nič kupovať. Obviňovali nás z dumpingu. Žiadny dumping to však nebol. Mali sme mali jednoducho oveľa nižšie mzdy, a preto boli naše výrobky lacnejšie,“ povedal Klaus v rozhovore pre SITA.
Práve z týchto dôvodov podľa neho vznikla myšlienka posilniť ekonomickú spoluprácu nových krajín strednej Európy. „V rámci Vyšehradskej štvorky sme preto založili Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode (CEFTA), aby sme medzi sebou viac obchodovali a aby naše ekonomiky mohli lepšie fungovať,“ uviedol s tým, že hospodárska spolupráca zohrávala pri vzniku V4 významnú úlohu.
Podľa bývalého českého prezidenta mali krajiny V4 od svojho vzniku porovnateľný spoločný záujem už iba raz – počas migračnej krízy v roku 2015. „V roku 2015 tieto štyri krajiny spoločne povedali ,nie‘ politike Angely Merkelovej. To bol druhý okamih, keď krajiny Vyšehradskej štvorky skutočne spolupracovali,“ vyhlásil. V ostatných obdobiach podľa Klausa spolupráca V4 nepriniesla významnejšie spoločné výsledky. „Medzitým spolu neurobili nič spoločné. Boli to len frázy, zdvorilostné návštevy, každoročné stretnutia a podpora ľudovej tvorivosti na Slovensku, v Maďarsku a v Česku,“ dodal.
Benešove dekréty
Bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar v rozhovore upozornil, že Európa sa dnes čoraz viac rozdeľuje do rôznych mocenských skupín podľa politických a bezpečnostných záujmov štátov. Varoval pred militarizáciou Európy. „Naša úloha je nebyť vojnovými štátmi. Vyklčujeme sa navzájom a čo potom,“ povedal. Dodal, že v Európe niet pre Slovákov bližšieho národa, ako sú Česi, Moravania a Slezania.
Kriticky sa vyjadril aj k snahám Maďarska otvárať otázku Benešových dekrétov. „Pokiaľ ide o Maďarov, tak tam ožívajú znovu staré heslá z prvej svetovej vojny – všetky nás oklamali, okradli, všetci nám ubližujú. V skutočnosti je to rozhodnutie Postupimskej konferencie a tieto dokumenty sme prevzali aj do ústavy Slovenska. Žiadne zmeny v týchto dokumentoch nie sú možné bez toho, aby sa nedotkli aj záujmov Českej republiky,“ vyhlásil.
Klaus odmieta používanie samotného označenia „Benešove dekréty“. Pripomenul, že po obnovení parlamentu boli všetky prezidentské dekréty schválené československým Národným zhromaždením. „Tieto dekréty boli predložené československému parlamentu, ktorý ich schválil a urobil z nich normálne platné zákony Československej republiky. Výraz Benešove dekréty je len novinárska nadsádzka,“ zdôraznil.
>>> Celý rozhovor s Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom
Podcast: Rozhovory Zo Studia Sita
Viac k témam: Benešove dekréty, bývalý český prezident, bývalý slovenský premiér, Ekonomická spolupráca, Komunizmus
Zdroj: SITA.sk – V4 mala podľa Klausa význam len v dvoch momentoch, Mečiar odmieta otváranie Benešových dekrétov – VIDEO © SITA Všetky práva vyhradené.
18. júla 2026
