27.7.2019 (Webnoviny.sk) – Rýchlosť a rozsah terajšieho globálneho otepľovania prekonáva akúkoľvek podobnú udalosť za posledných dvetisíc rokov, uvádzajú vedci.
Známe historické udalosti, ako napríklad Malá doba ľadová, sa nedajú porovnávať s mierou otepľovania, ktoré evidujeme počas posledného storočia.
Kontra klimatickým skeptikom
Podľa výskumu terajšia miera otepľovania je vyššia ako kedykoľvek v minulosti. Mnoho argumentov klimatických skeptikov je tak podľa vedcov už nadobro vyvrátených.
Keď vedci skúmali klimatickú históriu sveta za posledné storočia, vyvstalo pred nimi niekoľko kľúčových období.
Prvým bolo Rímske teplé obdobie medzi rokmi 200 až 400 nášho letopočtu, počas ktorých bolo v Európe nezvyčajne teplé počasie, až po spomínanú Malú dobu ľadovú s poklesom teplôt, ktorá sa začala v 14. storočí.
Tieto udalosti doteraz niektorí interpretovali ako dôkaz, že svet sa otepľoval a ochladzoval mnohokrát počas aj minulých storočí, v súvislosti s otepľovaním počas priemyselnej revolúcie, ktorého sme teraz svedkami, nie je dôvod sa znepokojovať.
Na hlinených nohách
Tri nové vedecké štúdie dokazujú, že tieto argumenty stoja na hlinených nohách. Vedecké tímy rekonštruovali klimatické podmienky za posledných dvetisíc rokov, pričom použili proxy dáta teplotných zmien, vrátane letokruhov stromov, koralov a sedimentov v jazerách.
Zistili, že žiadna z týchto klimatických udalostí nemala globálny rozsah. Vedci uvádzajú, že napríklad Malá doba ľadová bola v Tichom oceáne najsilnejšia v 15. storočí, zatiaľ čo v Európe tomu tak bolo až v 17. storočí.
Akékoľvek dlhodobejšie teplotné maximá alebo minimá nenastali v jednom období na viac ako polovici zemegule. Stredoveké teplé obdobie medzi rokmi 950 až 1250 nášho letopočtu zaznamenalo výrazný nárast teplôt na 40 percentách zemského povrchu. Dnešné otepľovanie naopak zasahuje veľkú väčšinu sveta.
„Zistili sme, že najteplejšie obdobie za posledné dve tisícročia nastalo počas 20. storočia na viac ako 98 percentách zemegule,“ uvádza sa v jednej zo štúdií. „To je silný dôkaz, že antropogénne (človekom spôsobené) globálne otepľovanie nie je iba neporovnateľné v zmysle absolútnych teplôt, ale tiež bezprecedentné v priestorovej konzistencii v kontexte posledných dvetisíc rokov.“
Kedysi mali vplyv sopky
Vedci ďalej zistili, že pred modernou industriálnou érou mali najväčší vplyv na klímu sopky. Nezistili žiaden náznak toho, že by mali zmeny slnečného žiarenia dosah na globálne teploty. Súčasné zmeny klímy podľa vedcov výrazne presahujú prírodnú variabilitu.
„Z pomocných dát a tiež z našej rekonštrukcie vidíme, že intenzita otepľovania v nedávnej minulosti prekračuje hodnoty prirodzeného otepľovania, ktoré sme vypočítali – to je ďalší možný pohľad na mimoriadnu povahu súčasného otepľovania,“ uviedol doktor Raphael Neukom zo švajčiarskej University of Bern.
Hoci vedci priamo neskúmali, či má najväčší vplyv na terajšie zmeny klímy človek, ich zistenia jasne naznačujú, že tomu tak je. „Nezameriavame sa na to, čo spôsobuje posledné otepľovanie, pretože to sa už robilo veľakrát a dôkazy vždy hovoria, že ide o antropogénnu príčinu,“ uzavrel doktor Neukom.
Spomínané tri štúdie uverejnili magazíny Nature a Nature Geoscience.
Viac k témam: globálne otepľovanie, klimatické zmeny
Zdroj: Webnoviny.sk – Súčasná miera otepľovania je vyššia ako kedykoľvek v minulosti, upozorňujú vedci © SITA Všetky práva vyhradené.
27. júla 2019
