11.2.2025 (SITA.sk) – Slovenskí vedci pod vedením profesora Milana Kováča odhaľujú v stredoamerickej Guatemale tajomstvá starovekej mayskej civilizácie a svojimi objavmi prepisujú učebnice dejepisu. Objavili napríklad najstaršie mayské kráľovské žezlo či najväčšie štukové masky, ale aj jedno z najstarších miest mayského sveta.
Profesor Milan Kováč, ktorý pôsobí ako vedúci na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v rozhovore pre agentúru SITA približuje najväčšie úspechy archeologických výskumov, ale aj plány na najbližšiu výskumnú sezónu, ktorá odštartuje už na jar.
Koľko rokov už vediete výskum v Guatemale?
Začali sme práve sedemnásty rok našich archeologických výskumov v Guatemale.
V čom sa podarilo vám a vášmu tímu prepísať doterajšie poznatky o Mayoch a ich civilizácii?
Nechcem byť neskromný, ale dejiny bádania o Mayoch sme prepísali už niekoľkokrát. Nemám vo zvyku zdôrazňovať také to klišé o „naj“, ale ak sa na to vyslovene pýtate, musím povedať, že sme objavili najväčšie štukové masky mayského sveta s plochou až 100 metrov štvorcových každá, najstaršie mayské písmo na prenosnom predmete, najstaršie mayské kráľovské žezlo a najstaršiu vztýčenú mayskú stélu.
Pokiaľ ide o objavy vo všeobecnosti, môžeme sa pochváliť vykopávkami 16 mayských miest, z ktorých sme väčšinu priniesli do učebníc dejepisu ako úplne prví, s objavmi mien predtým neznámych kráľov a dynastií, niekoľkých mayských astronomických observatórií, nových tesaných nápisov v kameni, ale najmä s pochopením nových súvislostí, ktoré mayské dejiny skutočne stavajú do nového svetla.
Počnúc od poľnohospodárstva, vojenských pevností, ľudového umenia, dôkazov o cudzích vládcoch, nečakaných politických a náboženských vplyvoch z minulosti až po dôkazy o pozorovaní niektorých súhvezdí.
Spolu s tímom českých kolegov ste v roku 2023 našli jedno z najstarších miest mayskej civilizácie Los Abuelos, čo znamená Prarodičia. Prečo ste zvolili práve tento názov?
Odpoveď je pomerne jednoduchá. O meste Los Abuelos až do roku 2023 nikto nič netušil. Po našej expedícii, ktorú sponzorovala česká nadácia Neuron, sa ukázalo, že sa jedná o jedno z najstarších miest mayského sveta. Bolo vybudované doslova na úsvite mayských kultúrnych dejín, niekedy okolo roku 1000 pred naším letopočtom. Našli sme v ňom dve kamenné sochy, ktoré tvorili pár – pripomínali babku a dedka a pochádzali z ranej fázy existencie tohto mesta. To oni dali mestu názov Los Abuelos.
Ako sa vám podarilo toto nálezisko objaviť? Z akého obdobia mesto Los Abuelos pochádza a čo všetko sa v ňom podarilo nájsť?
Mesto sme objavili podľa máp, ktoré nám poskytlo laserové snímkovanie pralesa LiDAR, ktoré koordinovala Univerzita Komenského a vyhodnocovala Slovenská technická univerzita. Na najvýchodnejšej hranici nášho prieskumného polygónu sme zaregistrovali obrovský zhluk budov a pyramíd na ploche takmer 12 kilometrov štvorcových. To sme nemohli nechať len tak.
V dnešnej dobe už tak veľké mayské mestá nezvyknú unikať pozornosti, aj ak sú hlboko v pralese. Pripravili sme doň expedíciu a výsledky ukázali, že sa z chronologického hľadiska jedná o mayského „pradedka“. Našli sme tam dve astronomické observatória, veľmi rané paláce, kamenné stély a oltáre s vytesanými obrazcami bohov a posvätných symbolov z najstarších čias. Vykopali sme obetiny zakopané hlboko pod budovami.
Našli sme zmienené sochy predkov a kamenné oltáre vytesané v podobe žiab určené na kult boha dažďa. Vykopali sme tiež početné hroby, budovy, paláce a vztýčené kamenné monumenty. Išlo o mayské mesto obývané kontinuálne takmer 2000 rokov, pričom jeho zlatým vekom boli práve tie najstaršie časy.
Aký je celkový rozsah metropole, ktorá sa skrýva v guatemalskej džungli a o ktorej ste v roku 2018 referovali v časopise Science? Koľko obyvateľov tam mohlo v minulosti bývať?
V oblasti Petén, čo je dnes guatemalská provincia prevažne porastená džungľou, existovalo niečo ako mega-metropola, kde jedno mesto plynulo prerastalo do druhého a je veľmi ťažké určiť hranice jednotlivých miest, pretože osídlenie bolo prakticky kontinuálne. Týka sa to aj nášho novoobjaveného mesta. Predpokladám, že táto urbánna nadštruktúra mala veľkosť zhruba západného Slovenska a počet okolo troch miliónov obyvateľov. Išlo zrejme o najhustejšie obývanú oblasť vtedajšieho sveta.
Ako vyzerali mayské mestá a čo bolo ich súčasťou?
Mayské mestá boli podobné starým gréckym mestám. Boli vystavané z kameňa. Typický mayský dom bol asi osem metrov dlhý a dva metre široký, bez okien, s jedným alebo dvoma vchodmi, s vysokým stropom a strechou z plochých kameňov.
K mestám viedli široké, kvalitné cesty a všetky kamenné budovy boli omietnuté. V mestách stáli početné chrámy v podobe pyramíd, ale aj rôznych nízkych platforiem a administratívnych budov. Už pred 2000 rokmi tam stáli bežne budovy vysoké viac ako 30 metrov, čo je približne dvanásť poschodí. Jedna z budov, ktoré sme vykopali, bola vysoká 35 metrov, mala pôdorys 150 x 115 metrov a pochádzala s obdobia približne 100 rokov pred naším letopočtom.
Skúsme si to porovnať s rovnakým obdobím na našom území a až vtedy pochopíme skutočnú majestátnosť tejto civilizácie.
Čím sú zaujímavé mayské pyramídy a na čo slúžili?
Niekoho to možno prekvapí, ale mayské pyramídy slúžili najčastejšie tomu istému účelu ako tie egyptské. Boli gigantickými náhrobkami svojich majiteľov.
Najčastejšie išlo o kráľov, ale mnohé pyramídy postavili šľachtici a nobilita všetkého druhu ako zádušné chrámy nad hrobkami významných vládcov na všetkých úrovniach spoločnosti. Tento typ stavieb však nebol obmedzený výhradne na pohrebný rítus. Mnohé slúžili na astronomické účely, alebo ako chrámy, kde boli uctievaní bohovia.
V každom prípade pyramída nebola miestom, kde sa bežne bývalo. Aj keď v najranejšom štádiu mayských dejín na vrcholoch pyramíd nenachádzame miestnosti určené na kult božstiev, ale práve obytné miestnosti vládcov. Obytnou rozlohou neboli väčšie ako tie pospolitého ľudu, ale rozdielom boli tie výšky, v ktorých sídlili. Aj to je jedna z indícii, ktorá nám napovedá, že mayskí vládcovia mali pôvodne status veľmi podobný bohom.
Boli Mayovia mierumilovní, alebo práve naopak, bojovní? Čo dokazujú nálezy?
Mayovia boli úplne rovnakí ako všetky ostatné staroveké národy. Neboli to mierumilovní mudrci ako sa domnievali bádatelia v prvej polovici 20. storočia, ale ani permanentní bojovníci, v čom si ich ľudia často mýlia s Aztékmi. Mayovia viedli často vojny, pretože nemali vybudované niečo ako ríšu, ale množstvo nezávislých mestských štátov, ktoré medzi sebou často bojovali.
Mayovia sú známi tým, že mali dosť kruté a krvavé rituály. Prepichovali si časti tela, obetovali bohom ľudské obete. Údajne dokonca požívali alkohol cez konečník. Aké boli ich rituály a za akým účelom ich realizovali? Akú úlohu v tom mala bolesť, ktorú si vedome spôsobovali?
Práve v tomto si Mayov ľudia dosť často mýlia s Aztékmi, ktorí skutočne obetovali veľké množstvo ľudí a aj obetovanie krvi malo v ich spoločnosti fundamentálnu úlohu.
Mayovia neboli v tomto tak exponovaní, hoci si tiež prepichovali rôzne časti tela, uši, jazyk, prsty a muži aj pohlavie. Spôsobovali si úmyselne veľkú bolesť na počesť bohov. Krv, ktorá im vytiekla, zachytávali a spaľovali, aby odišla s dymom do neba a tam vyživovala božstvá. Krv totiž obsahovala niečo ako dušu, esenciu života, ktorou sa božstvá udržiavali živé. Čo sa týka požívania alkoholu cez konečník, bola to bežná rituálna prax.
Mayovia vyrábali iba veľmi slabé fermentované alkoholické nápoje a ich podávaním cez konečník umocňovali ich účinok. Treba však podotknúť, že aj v tomto prípade to bol čisto náboženský akt, ktorý privádzal zmenené stavy vedomia považované za jedinú cestu ku komunikácii s bohmi.
Stretli ste sa v džungli aj s nejakými nebezpečnými situáciami?
Pobyt v guatemalskej džungli je jedna permanentná nebezpečná situácia. Skôr by otázka mala smerovať na to, či som sa tam niekedy cítil aj bezpečne. Musím však podotknúť, že najmenším problémom sú zvieratá. Veľké mačkovité šelmy útočia len ojedinele a jedovaté hady sú síce všadeprítomné, ale sme voči nim vyzbrojení protijedmi. Skutočným problémom sú ľudia – bandy narkotrafikantov, lúpežníkov a ukrývajúcich sa hrdlorezov všetkého druhu. To všetko sa skrýva v džungli a najpokojnejší som vtedy, keď sú všade navôkol iba zvieratá.
Kedy plánujete ísť do Guatemaly najbližšie a na čo sa pri výskume zameriate?
Najbližšie odchádzame do Guatemaly už na jar, čakajú nás dôležité vykopávky. Budeme odhaľovať jednu veľmi starú nástennú maľbu a vykopeme chrám predkov, v ktorom sme predtým objavili kamenné figúry prvého ľudského páru. Mám vážne podozrenie, že išlo o mayského Adama a Evu, ktorí sa nazývali Ixpiyacoc a Ixmucané.
Viac k témam: Archeológia, Archeologický výskum, Guatemala, Mayovia, Rozhovory
Zdroj: SITA.sk – Slovenskí vedci prepísali dejiny bádania o tajuplných Mayoch hneď niekoľkokrát – ROZHOVOR © SITA Všetky práva vyhradené.
11. februára 2025
