30.7.2026 (SITA.sk) – Vplyv na pokles štatistických ukazovateľov pri korupčných trestných činoch mala podľa prokuratúry tiež legislatívna zmena Trestného zákona a Trestného poriadku.
Konkrétnych korupčných káuz, v ktorých došlo k právoplatnému odsúdeniu alebo aspoň k právoplatnému vzneseniu obvinenia a ktoré by sa dali označiť ako závažné prípady alebo prípady, ktoré vzbudili značný ohlas verejnosti, v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím ubudlo.
Konštatuje to Správa generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2025, ktorá bola predložená do parlamentu.
Kauza Babylon
Napriek spomenutému však možno podľa prokuratúry uviesť napríklad odsúdenie páchateľov korupčnej trestnej činnosti za vyžiadanie a ponúkanie úplatku v sumách 600 000 eur, resp. 300 000 eur v súvislosti s vybavovaním záležitostí na Kriminálnom úrade finančnej správy v prospech podnikateľských subjektov spočívajúcich v náležitom nevybavovaní operatívnych zistení o podozreniach z daňovej trestnej činnosti, resp. v zrušení predbežného opatrenia na zaistenie majetku (tzv. kauza Babylon).
Ďalej podľa prokuratúry v priebehu roka 2025 došlo k uskutočneniu zaisťovacích úkonov týkajúcich sa osôb a vecí, a zároveň k vzneseniu obvinení proti páchateľom rozsiahlej skupinovo organizovanej násilnej, majetkovej i korupčnej trestnej činnosti pôsobiacim na území východného Slovenska.
Branie úplatkov
„Korupčná činnosť mala spočívať v podplácaní osôb za účelom vykonávania vplyvu a ich pôsobenia na vyšetrovateľov Policajného zboru, aby im spriaznené osoby podozrivé z trestnej činnosti neboli stíhané alebo, naopak, aby boli neoprávnene trestne stíhané iné osoby podľa záujmov skupiny (tzv. kauza Funeral). Tiež bola v sledovanom roku prokurátorom podaná obžaloba na príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý mal ako pedagóg neoprávnene nosiť do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Trnavskom kraji nepovolené látky a liečivá, ktoré následne prerozdeľoval odsúdeným, za čo opakovane bral od rodinných príslušníkov týchto odsúdených úplatky,“ zrekapitulovala prokuratúra.
Takisto možno podľa prokuratúry spomenúť prípad korupcie starostu obce z okresu Vranov nad Topľou, ktorý požadoval úplatok vo výške takmer 93 000 eur za súhlas obce k rozdeleniu pozemkov na účely individuálnej bytovej výstavby, pričom proti páchateľovi bolo v roku 2025 vznesené obvinenie a neskôr bola na neho prokurátorom aj podaná obžaloba.
Nedostatočná technická kapacita
Vyšetrovanie korupčných trestných činov bolo podľa generálnej prokuratúry v roku 2025 tak ako aj v predchádzajúcich rokoch limitované nedostatočným technickým charakterom a kvalitou informačno-technických prostriedkov, ako aj nižšou kapacitou nevyhnutnej analytickej činnosti policajných zložiek.
„Zároveň odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie páchateľov (vznášanie obvinenia) korupčných trestných činov bolo celkom zrejme ovplyvnené aj prerušením kontinuity špecializácie operatívnych pracovníkov polície a vyšetrovateľov v rámci Policajného zboru zapríčinenej viacerými faktormi (najmä reorganizácia špecializovaných útvarov Policajného zboru alebo odchody do výsluhového dôchodku),“ konštatuje správa.
Zmena Trestného zákona
Vplyv na pokles štatistických ukazovateľov pri korupčných trestných činoch mala podľa prokuratúry tiež legislatívna zmena Trestného zákona a Trestného poriadku vykonaná, a to okrem iného tým, že znížila ustanovené trestné sadzby za korupciu a znaky kvalifikovaných skutkových podstát korupcie odvodené od výšky úplatku.
„Súčasne táto legislatívna zmena skrátila premlčacie doby pri korupčných trestných činoch, čím znížila pravdepodobnosť úspešného vyšetrovania komplikovaných korupčných káuz, kde od spáchania činu po jeho odhalenie a kvalifikované vznesenie obvinenia páchateľovi uplynie často dlhšia doba, čo súvisí práve s komplikovanosťou vyšetrovania vyžadujúceho vykonanie aj analytických činností alebo znalecké dokazovania,“ dodala prokuratúra v správe.
Remišová žiada správu o dôsledkoch novely Trestného zákona
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (klub Slovensko) žiada, aby vláda predložila do parlamentu správu o dôsledkoch novely Trestného zákona a reorganizácie polície.
Ako zdôraznila, správa by mala zahŕňať počet prípadov, ktoré boli zastavené alebo prekvalifikované v dôsledku nových hraníc škody a premlčacích lehôt, vyčíslenie škody, ktorú štát v týchto prípadoch nevymohol, počet vyšetrovateľov a operatívcov, ktorí po zrušení Národnej kriminálnej agentúry odišli alebo boli preradení, a tiež zoznam opatrení na zamedzenie podvodov s DPH a obnovenie špecializovaných protikorupčných a daňových vyšetrovacích tímov.
Remišová v tejto súvislosti poukazuje na správu Generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti v SR za rok 2025, ktorá podľa nej ukazuje priamu zodpovednosť vládnej koalície vedenej premiérom Robertom Ficom za radikálny pokles vyšetrovania krádeží, daňových podvodov, korupcie, organizovaného zločinu, ale napríklad aj trestných činov proti životnému prostrediu.
„Európska prokuratúra už pri Ficovej trestnej novele hovorila o vážnom riziku porušenia právneho štátu a o de facto amnestii v značnom počte vyšetrovaní podvodov. Európsky parlament tento rok opakovane vyjadril hlboké znepokojenie nad zhoršovaním stavu právneho štátu na Slovensku, čo môže reálne viesť k zmrazeniu eurofondov. Následky vyčíňania Ficovho spolku môžu byť nedozierne,“ vyhlásila Remišová.
Prerokovanie správy v parlamente
Opozičná poslankyňa tiež zdôraznila, že správa generálneho prokurátora za rok 2025 má byť prerokovaná v parlamente, avšak vládna koalícia blokuje prerokovanie správy ešte za rok 2024. „Zjavne sa vládna koalícia hanbí a bojí sa vysvedčenia za to, ako pokrivili právny štát a pomohli doslova zločincom,“ skonštatovala. Doplnila, že správy generálneho prokurátora za roky 2024 a 2025 musia byť bezodkladne prerokované v parlamente.
Správa generálneho prokurátora podľa Remišovej naznačuje, že počet osôb stíhaných za organizovaný zločin klesol o 50 percent a počet stíhaných za korupčné trestné činy klesol dokonca až o 70 percent. Dôvodom sú podľa nej okrem iného reorganizácia špecializovaných útvarov Policajného zboru, čiže rozbitie polície pod ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom, a vplyv „mafiánskej novely“, ktorá znížila trestné sadzby a skrátila premlčacie lehoty tak, že korupcia na Slovensku je dnes prakticky nestíhateľná. „Urobili to vedome, na úkor občanov,“ dodala poslankyňa.
Viac k témam: Kauzy, Korupcia, korupčné kauzy, Novela Trestného zákona, Správa o činnosti prokuratúry, Trestný poriadok, Vyšetrovanie
Zdroj: SITA.sk – Počet stíhaných významných korupčných káuz poklesol, nevymizli však úplne © SITA Všetky práva vyhradené.
30. júla 2026
