Radovan Karadžič sa vyjadril, že rozsudok, v ktorom je označený za vinného vo väčšine bodov obžaloby vrátane genocídy, v ňom vzbudzuje údiv a považuje ho za obludný.HAAG 6. apríla (WebNoviny.sk) – Bývalý bosnianskosrbský vodca Radovan Karadžič, ktorého haagsky Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v marci odsúdil na 40 rokov väzenia za vojnové zločiny, požiadal o prepustenie na slobodu, kým nebude prejednané jeho odvolanie proti rozsudku. Agentúra AP o tom informuje s odvolaním sa na Karadžičovho amerického advokáta Petra Robinsona.
Robinson povedal sudcovi ICTY Theodorovi Meronovi, že jeho klient je po vynesení rozsudku z 24. marca rozrušený a cíti sa ako „tiger v klietke“. Samotný Karadžič sa vyjadril, že rozsudok, v ktorom je označený za vinného vo väčšine bodov obžaloby vrátane genocídy, v ňom vzbudzuje údiv a považuje ho za „obludný“. Tým, že ho tribunál nakoniec zbaví obvinení, si bol istý do takej miery, že pred vynesením rozsudku mal údajne už „zbalené svoje veci“, píše AP.
Odporúčame:
Karadžič je vinný z genocídy, dostal 40 rokov väzenia
Počas prvého vystúpenia v súdenej sieni po tom, ako mu ICTY uložil prísny trest, sa Karadžič (70) taktiež sťažoval na „zhubné“ podmienky doterajšej väzby v Haagu a požiadal o pridelenie lepšieho počítača, aby sa mohol pripravovať na odvolacie konanie. V priestoroch väzenského zariadenia OSN žije odvtedy, ako ho pred necelými ôsmimi rokmi zatkli na území Srbska.
Sudca Meron povedal Karadžičovi, že jeho žiadosťou o nový laptop sa bude zaoberať, a čo sa týka žiadosti o prepustenie, vyzval ho, aby ju podal písomnou formou. Ubezpečil zároveň, že požiada súdnych predstaviteľov o preskúmanie údajných zdravotných problémov, ktoré sa vyskytujú v predmetnom väzenskom zariadení. Zdôraznil však, že „vo všeobecnosti je považované za zlatý štandard medzi väznicami“.
Haagsky tribunál uznal Karadžiča za vinného v desiatich z 11 bodov obžaloby vrátane genocídy v súvislosti s masakrom bosnianskych Moslimov v meste Srebrenica, kde bolo v júli 1995 zavraždených približne 8000 mužov a chlapcov. Uznal ho zodpovedným aj za vraždy, útoky na civilistov a iné hrôzy, ku ktorým došlo počas 44-mesačného obliehania metropoly Sarajevo v rámci bosnianskej vojny v rokoch 1992-1995.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
7. apríla 2016
