BRATISLAVA 8. novembra (WebNoviny.sk) – Nízka zaočkovanosť spoločnosti ohrozuje jej zdravie a môže viesť nielen k zbytočným ochoreniam, ale aj úmrtiam. Zníženie pokrytia populácie očkovaním môže spôsobiť opätovný výskyt chorôb, pred ktorými už bola skôr chránená.
Eliminácia ochorení
V opačnom prípade, keď je pokrytie stabilné a vysoké, ochorenie ustupuje a v niektorých prípadoch môže úplne zaniknúť. Napriek úspechu úsilia o očkovanie každoročne na svete zomrie 1,5 milióna ľudí na ochorenia, ktorým sa da očkovaním predísť.
Od zavedenia očkovania sa zvýšila očakávaná dĺžka života o 15 až 25 rokov a očakáva sa, že sa ešte zvýši. Dôkazy naznačujú, že k tomu značne prispelo zvládnutie ochorení vďaka očkovaniu, ktoré v súčasnosti dokáže zabrániť viacerým infekčným chorobám. Efektívne pri kontrole a eliminácii ochorení sa preukázali programy hromadného očkovania.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) budú vakcíny najdôležitejším nástrojom na zníženie vysokej chorobnosti a úmrtnosti trvale spojenej s pandémiami chrípky, ktorou sa každý rok nakazí približne 3,5 milióna ľudí a v jej dôsledku zomrie až 650-tisíc osôb. V roku 1990 predstavovali prenosné choroby 33 percent všetkých úmrtí, v roku 2010 to už bolo len 25 percent.
Kolektívna ochrana
Vakcíny patria tiež medzi najúspornejšie dostupné zdravotné investície. Znižujú ekonomické zaťaženie spoločnosti infekčnými chorobami a zmierňujú napríklad aj tlak na zdravotné systémy.
Vakcinácia pomáha zabrániť prenosu a šíreniu infekčných ochorení v spoločnosti a dokáže zabezpečiť kolektívnu ochranu aj pre osoby, ktoré sa nemôžu dať očkovať, a to napríklad príliš malé deti, osoby s oslabeným imunitným systémom alebo ťažko chorí pacienti.
Očkovanie je potrebné aj proti chorobám, ktoré sa nevyskytujú. Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany a zvyšuje riziko vzniku epidémií. Príkladom následku poklesu zaočkovanosti je napríklad tohtoročná epidémia osýpok na východnom Slovensku.
Na Slovensku je dostupné povinné a nepovinné očkovanie. Do prvej kategórie spadá očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám, osýpkam, mumpsu a ružienke.
Povinné očkovania
Povinné je aj preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu. Povinné očkovanie, ktorého cieľom je prevencia prenosných ochorení, ktorým sa dá vakcináciou predísť, je dostupné pre všetky deti na Slovensku a je hradené z verejného zdravotného poistenia.
Rodičom, ktorí nepreukážu závažné zdravotné alebo iné lekárom zdôvodnené prípady a odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, hrozí pokuta v súhrnnej výške 331 eur. Nepovinné očkovanie sa týka trinástich ďalších ochorení, z toho v štyroch prípadoch ide o cestovateľské vakcíny.
Dôležité je očkovanie aj pre tehotné ženy. Pred tehotenstvom by mala žena absolvovať všetky povinné očkovania. S živými vakcínami, obsahujúce oslabené vírusové alebo bakteriálne častice, by sa mali nechať zaočkovať najneskôr mesiac pred plánovaným otehotnením, pričom najväčší význam má očkovanie proti ovčím kiahňam v prípade, že ich žena neprekonala.
Neživé vakcíny, s usmrtenými vírusovými alebo bakteriálnymi časticami, môžu byť podané aj tesne pred otehotnením a v prípade potreby aj počas tehotenstva. Každá tehotná žena by sa mala nechať zaočkovať proti chrípke (od októbra do decembra) i záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (v 28. – 37. týždni tehotenstva).
Prenos chrípky
Význam pre matku a dieťa má očkovanie aj po pôrode, pričom je bezpečné nechať sa zaočkovať aj v prípade, že žena dojčí. Zaočkovaná matka znižuje riziko, že nakazí svoje dieťa. Žena, ktorá neabsolvovala očkovanie proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu počas tehotenstva, by mala byť zaočkovaná ihneď po pôrode, ak ju neočkovali posledných päť rokov.
Komplikácie v tehotenstve môže spôsobiť napríklad chrípka. Priamy prenos chrípky z matky na plod počas tehotenstva je napríklad príčinou zamĺknutého potratu v prvom trimestri. Vírus chrípky spôsobuje rázštepy neurálnej trubice a materskú chrípku tiež spájajú so štyrikrát vyšším výskytom nádorov plodu. Deti matiek s prekonanou chrípkou zaostávajú v raste počas vnútromaternicového života.
Očkovania sú povinné aj vo vybraných profesiách. Napríklad lekári, laboratórni pracovníci či pracovníci azylových zariadení sú očkovaní proti tuberkulóze, zatiaľ čo epidemiológovia, vojaci, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže či hasiči proti hepatitíde A. Proti hepatitíde B sú očkovaní zase učitelia na zdravotníckych školách, zamestnanci zariadení sociálnych služieb, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, obcí či sociálnej kurately.
Riziko nákazy
Zamestnanci virologických laboratórií, kde sa pracuje s vírusom besnoty, asanačných podnikov a šarhovia sa musia nechať zaočkovať proti besnote. Proti kliešťovému zápalu mozgu musia podstúpiť očkovanie zamestnanci virologických laboratórií, kde sa pracuje s s vírusom kliešťového zápalu mozgu.
Povinné očkovania musia absolvovať aj skupiny ľudí, ktorí sú alebo boli vystavení zvýšenému riziku nákazy. Sú to napríklad osoby, ktoré prišli do kontaktu s chorými na tuberkulózu, meningitídu či vírusovú hepatitídu A, osoby žijúce v domácnosti s človekom chorým na hepatitídu B a ľudia, čo prišli do kontaktu s besným zvieraťom. V domoch sociálnych služieb sa povinne očkuje proti pneumokokovým infekciám.
Informácie agentúre SITA poskytla Erika Zimanová z agentúry Accelerate.
Viac k témam: očkovanie
Zdroj: Webnoviny.sk – Nízka zaočkovanosť spoločnosti ohrozuje jej zdravie a môže viesť nielen k zbytočným ochoreniam © SITA Všetky práva vyhradené.
8. novembra 2018
