21.10.2026 (SITA.sk) – Transformácia tabakového priemyslu vytvorila v Európe rozsiahle výrobné a exportné kapacity s dosahom na ďalšie odvetvia. Ich ďalší rozvoj môže ovplyvniť pripravovaná revízia európskej regulácie.
Európa nechce byť iba trhom, na ktorom sa predávajú technológie vyvinuté a vyrobené inde. Jej ambíciou je, aby tu nové riešenia aj vznikali a následne sa vyvážali do sveta. Práve schopnosť premeniť inovácie na priemyselnú výrobu a export považuje Európska komisia za jeden z predpokladov posilnenia konkurencieschopnosti Únie.
Tento cieľ je súčasťou Kompasu konkurencieschopnosti, ktorý Komisia predstavila v januári 2025 v nadväznosti na odporúčania bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho. Brusel v ňom upozorňuje na zaostávanie Európy v inováciách a ich komerčnom využívaní. Medzi priority preto zaradil podporu investícií, zjednodušovanie pravidiel a odstraňovanie prekážok jednotného trhu.
Nie vo všetkých odvetviach však Európa začína od nuly. Za uplynulé desaťročie sa na jej území rozvinuli nové výrobné a technologické kapacity, ktoré dnes zásobujú svetové trhy.
Výraznou premenou prešiel aj tradičný tabakový priemysel, v ktorom sa postupne etablovalo technologicky orientované odvetvie zamerané na vývoj, výrobu a export bezdymových produktov. Okolo neho vznikol rozsiahly priemyselný ekosystém prepájajúci výskum, špecializované strojárstvo, elektroniku a dodávateľské spoločnosti.
Vplyv tejto premeny na ekonomiku Európskej únie vyčíslila poradenská spoločnosť EY-Parthenon v štúdii vypracovanej pre Philip Morris International (PMI). Analyzuje aktivity koncernu a ich širšie hospodárske dopady v rokoch 2021 až 2025.
Európa ako výrobná a exportná základňa
Podľa štúdie dosiahol celkový ekonomický dosah pôsobenia PMI v EÚ hodnotu takmer 343 miliárd eur. Z tejto sumy predstavovali 195,7 miliardy eur daňové príjmy.
Investície do európskych prevádzok koncernu dosiahli v sledovanom období 27,4 miliardy eur. Do produkcie bezdymových výrobkov je dnes zapojených 17 z 19 európskych závodov PMI. V poslednom štvrťroku 2025 už tieto produkty tvorili viac ako polovicu jeho čistých príjmov v európskom regióne.
Európa má pritom kľúčové postavenie v globálnej výrobe bezdymových produktov PMI. Z európskych závodov pochádza väčšina zahrievaných tabakových náplní a prakticky všetky nikotínové vrecúška, ktoré koncern predáva na svetových trhoch mimo USA. Európska výroba zároveň pokrýva celý predaj týchto produktov na trhu EÚ.
Význam výroby pre zahraničný obchod dokumentuje aj celková hodnota exportu PMI z Európskej únie, ktorá dosiahla 39,5 miliardy eur.
Priemyselný rozmer transformácie je viditeľný vo viacerých európskych krajinách. V talianskom Crespellane pri Bologni sa nachádza najväčší závod PMI na svete zameraný výlučne na výrobu bezdymových produktov. Rozsiahlymi investíciami a modernizáciou prešli aj výrobné závody v Grécku, Poľsku, Rumunsku a Česku, kde sa tradičné tabakové prevádzky postupne menia na technologicky orientované výrobné centrá.
Dopad na dodávateľov a pracovný trh
Transformácia sa premieta aj do ďalších odvetví európskeho hospodárstva. Výdavky na nákupy od dodávateľov dosiahli podľa štúdie 22,3 miliardy eur a dodávateľská sieť PMI zahŕňa približne 49-tisíc spoločností. Medzi päť krajín s najvyšším objemom týchto výdavkov patria Nemecko, Taliansko, Poľsko, Holandsko a Belgicko.
Aktivity koncernu a ich širšie ekonomické účinky podporovali v roku 2025 približne 164-tisíc pracovných miest, z toho takmer 22 500 priamo v PMI.
S rozvojom nových technológií rastie aj význam výskumu a kvalifikovaných pracovných síl. Investície PMI do výskumu a vývoja v Európskej únii dosiahli 422 miliónov eur. Ďalších 45,8 milióna eur bolo určených na vzdelávanie a odborný rozvoj zamestnancov.
Nové pravidlá v čase transformácie
Správa o ekonomických dopadoch transformácie prichádza v čase, keď Európska komisia pripravuje revíziu pravidiel pre tabakové a nikotínové výrobky a súvisiacu reklamu.
Súčasne sa na úrovni Únie rokuje o reforme spotrebných daní. Podoba nových pravidiel tak môže ovplyvniť nielen ďalší vývoj samotného odvetvia, ale aj investície, pracovné miesta a aktivity dodávateľských spoločností v ďalších sektoroch európskeho hospodárstva.
V oblasti regulácie výrobkov sa jednou z kľúčových otázok stáva budúcnosť inovácií. Holandsko spolu s ďalšími siedmimi členskými štátmi – Belgickom, Fínskom, Francúzskom, Maďarskom, Lotyšskom, Slovinskom a Španielskom – vyzvalo Európsku komisiu, aby zmrazila trh a zabránila tak uvádzaniu nových kategórií nikotínových výrobkov. Cieľom iniciatívy je podľa signatárov predchádzať zdravotným rizikám a uzatvoriť medzery v existujúcej regulácii.
Takéto zmrazenie by sa vzťahovalo aj na prípadné budúce inovácie, ktoré by mohli predstavovať menej rizikovú alternatívu k fajčeniu. Klasické cigarety by pritom naďalej zostali legálne dostupné. Otvára sa preto otázka, ako nastaviť reguláciu tak, aby chránila verejné zdravie a mladistvých, ale zároveň nevylučovala ďalší technologický vývoj.
Prezident PMI pre európsky región Marco Hannappel na holandskú iniciatívu reagoval slovami: „Bolo by to, akoby sme trhu s elektronikou povedali, že už nikdy nesmie priniesť ďalšiu inováciu mobilného telefónu.“ Poukázal pritom na potrebu predvídateľného regulačného prostredia, ktoré umožňuje dlhodobé investície do výskumu a výrobných kapacít.
Druhým významným faktorom bude budúce nastavenie spotrebných daní. Návrh Európskej komisie z júla 2025 počíta so zvýšením minimálnych sadzieb na tradičné tabakové výrobky aj so zavedením harmonizovaných daňových pravidiel pre nové kategórie vrátane zahrievaného tabaku, elektronických cigariet a nikotínových vrecúšok. Komisia reformu odôvodňuje ochranou verejného zdravia a potrebou zmenšiť rozdiely medzi členskými štátmi.
Pre ďalší rozvoj bezdymového segmentu bude dôležité aj to, aké daňové rozdiely zostanú medzi klasickými cigaretami a alternatívnymi výrobkami. Zdaňovanie totiž ovplyvňuje ich koncové ceny, spotrebiteľský dopyt a následne aj ekonomické podmienky, v ktorých firmy rozhodujú o ďalších investíciách.
Na potrebu zohľadňovať rozdielnu rizikovosť výrobkov upozornil aj Európsky hospodársky a sociálny výbor. Vo februárovom stanovisku k revízii tabakových daní podporil aktualizáciu európskych pravidiel, zároveň však odporučil rizikovo proporčné zdaňovanie a zachovanie rozdielov v daňovom zaťažení medzi cigaretami a menej rizikovými bezdymovými výrobkami. Varoval tiež pred neprimerane prudkým zvyšovaním spotrebných daní.
Hannappel v tejto súvislosti vyzval na širšiu diskusiu medzi členskými štátmi založenú na dátach. „Rozhodujúci by nemal byť kalendár, ale konečný výsledok,“ uviedol.
Konkurencieschopnosť ako širšia výzva
Rozhodnutia o tom, ktoré výrobky sa budú môcť dostať na európsky trh a za akých daňových podmienok, tak presahujú samotnú tabakovú politiku. Dotýkajú sa aj budúcnosti investícií do výskumu, technologického rozvoja a výrobných kapacít, ktoré už v Európe vznikli.
Práve schopnosť zosúladiť ochranu verejného zdravia s podporou inovácií a priemyselných investícií bude dôležitá aj pre napĺňanie európskeho Kompasu konkurencieschopnosti.
Únia chce znižovať svoju technologickú závislosť, podporovať výrobu a udržať v Európe väčšiu časť hodnoty vytváranej inováciami. To si však vyžaduje nielen prilákať nové investície, ale aj vytvárať predvídateľné podmienky pre ďalší rozvoj kapacít, ktoré už na jej území vznikli.
Správa o ekonomických dopadoch transformácie prichádza v čase, keď Európska komisia pripravuje revíziu pravidiel pre tabakové a nikotínové výrobky a súvisiacu reklamu.
Súčasne sa na úrovni Únie diskutuje o reforme spotrebných daní. Podoba nových pravidiel tak môže ovplyvniť nielen ďalší vývoj samotného odvetvia, ale aj investície, pracovné miesta a aktivity dodávateľských spoločností v ďalších sektoroch európskeho hospodárstva.
Viac k témam: Bezdymové tabakové výrobky, Európska ekonomika, Inovácie, nikotínové vrecúška, tabakový priemysel
Zdroj: SITA.sk – Európa chce stavať na inováciách. Nová štúdia ukazuje, čo prinášajú jej ekonomike © SITA Všetky práva vyhradené.
21. októbra 2026
