Tridsaťročný Spišiak sa v Riu po každom nepresnom šípe obracal k soche Krista Spasiteľa, ktorého videl v diaľke na kopci.BRATISLAVA/RIO DE JANEIRO 17. septembra (WebNoviny.sk) – Peter Kinik vstupoval do piatkovej lukostreleckej súťaže kategórie W1 na XV. paralympijských hrách v brazílskom Riu de Janeiro pokojný.
Hneď na začiatku osemfinále však trochu zaváhal. Po prvých šiestich šípoch totiž zaostával za súperom zo Španielska už deväť bodov a zdalo, že sa mu nepodarí vyhrať vo vyraďovačke ani jeden duel.
„V takej chvíli má človek chuť zahodiť luk a zabaliť to, no keď som videl v hľadisku fanúšikov a slovenskú vlajku, to mi dodalo silu a skúsil som to. Povedal som si, že som do Ria necestoval mnoho tisíc kilometrov, aby som vypadol tak skoro. Musel som s tým niečo urobil, vtedy som mal asi najmenšiu dušičku. Som rád, že to vyšlo aspoň na tretie miesto,“ povedal skromne tridsaťročný Spišiak, ktorý denne cestuje na tréningy do Kežmarku.
Lukostreľbe sa venuje už viac ako desať rokov
Na Sambadróme najprv zdolal Španiela Manuela Sáncheza Camúsa aj Kórejčana Koo Song-suba. V semifinále nestačil na Čecha Davida Drahonínského a v súboji o bronz si poradil s Nemcom Uwem Herterom.
„Byť paralympijským medailistom je veľmi pekný pocit. Zatiaľ si to všetko asi veľmi neuvedomujem, stále ma však máta posledná trojica výstrelov v semifinále – mohlo to byť finále. Po semifinálovej prehre som sa zdravo nahneval a povedal si, že v súboji o bronz to už nepustím,“ pokračoval po medailovom ceremoniáli Peter Kinik, ktorý sa v roku 2012 prebojoval na PH v Londýne do štvrťfinále. „V Riu som chcel byť lepší ako v Londýne a podarilo sa.“
Peter Kinik sa lukostreľbe venuje už viac ako desať rokov. „Hneď po úraze, keď ma prešiel vlak, šiel som do Kováčovej a tam skúšal rôzne športy – streľbu, stolný tenis či tenis. Bola tam aj lukostreľba a tá sa mi zapáčila. Kontaktoval som reprezentačného trénera a začali sme sa pripravovať v Kežmarku. Lukostreľba je moja hlavná náplň, ale okrem toho nesedím len doma. Rád cestujem a chodím na koncerty. Skupina Kabát je moja srdcovka a pomáha mi s motiváciou. Každý rok musím ísť na koncert a potom som v pohode, môžem ísť na preteky a strieľa mi to,“ prezradil majster sveta z roku 2009, ktorý prišiel o obe nohy aj časť ľavej ruky.
Odporúčame:
Andrejčík získal v Riu striebro, bronz pre Kuřeju aj Kinika
V Riu ho vpred hnali priaznivci i kolega
V Riu ho vpred hnali priaznivci na tribúnach či reprezentačný kolega Marcel Pavlík. „Atmosféra bola perfektná. Keď som videl Slovákov v hľadisku, tak sa mi hneď lepšie strieľalo. V Londýne tiež nebola zlá atmosféra, ale tam som bol ešte mladý a trochu vystresovaný. Teraz som si to viac užíval. Podpora z hľadiska mi dodáva silu a motiváciu,“ poznamenal Peter
Lukostrelci mali počas tréningov aj súťaží pekný výhľad, keďže okrem faviel mohli v diaľke na kopci zazrieť svetoznámu sochu Krista Spasiteľa. „Po každom nepresnom šípe som sa na neho obracal,“ priznal slovenský reprezentant s bronzom na krku. Súdiac podľa cenného kovu, pohľady Petra Kinika uprené do diaľky nezostali bez odozvy.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
17. septembra 2016
